Deň 6, časť 1 (8/13/22)

16:00

Zobudil som sa skoro vo svojej hojdacej sieti na brehu Holstdammenu. Žiaľ, výhľad som nemal, pretože som musel natiahnuť plachtu cez karimatku, pretože deň predtým bol ohlásený dážď. Keď som vyšiel zo stanu, pár kvapiek z plachty mi steklo po tele. Natiahol som sa a sledoval, ako slnko zalialo protiľahlý breh svetlom. Aby som mal aj trochu slnka, vyzliekol som sa a preplával na druhú stranu jazera. Studená voda ma obalila ako šaty zo snehových vločiek.

Po plávaní som sa zbalil a vyrazil. Cestou späť do Trondheimu som zjedol nejaké orechy. Rozhodol som sa vziať Driftsvegen. Tá sa z rašelinovej krajiny stočila späť do smrekovcového lesa, do ktorého som vyliezol štvrtý deň. Medzi mohutnými stromami sa opäť pomaly rozprestieral fjord a prístavné mesto. Videl som malú vyhliadku, ku ktorej som zišiel a kde ma už čakali traja batôžkári.

Oslovil som skupinu a boli to dvaja Nemci a jeden Čech, ktorí začali študovať v Trondheime. Trochu sme sa porozprávali a spýtal som sa skupiny, či by som mohol prespať u jedného z nich. Čech menom Kryštof mi vtedy ponúkol, aby som sa u neho vyspala. Poďakoval som sa a prijal ponuku a spolu sme kráčali dolu horou, kým sme sa pomaly nerozišli na prvej autobusovej zastávke. Nemec mi odporučil niekoľko ďalších miest, ktoré by som mal vidieť v Trondheime.

A tak som si centrum Trondheimu opäť prešiel sám a chcel som ísť najskôr k rieke. Cez rieku som prešiel cez malú lávku, na druhom konci ktorej bolo športové ihrisko, kde sa konal atletický turnaj. Niekoľko minút som pozoroval ten ruch a povzbudzoval som, keď sa výškari dobre dostali cez tyč.

Keď som mal dosť športu, presunul som sa ďalej po malebnej riečnej promenáde. Videl som gotickú čerešňu cez rieku, pevnosť na kopci a farebné domy lemujúce brehy. Pomaly som sa blížil k starému mestu. Keď som sa dostal na malú nákupnú ulicu s kaviarňami, otočil som sa a podišiel k múrom „Festeningu“.

Keď som sa dostal na vrchol, naskytol sa mi výhľad na hory, mesto, rieku a fjord. Sadla som si na piknikovú lavičku, kde som zjedla zvyšok raňajkových orieškov a napudrovala si boľavé chodidlá, na ktorých už bolo viac pľuzgierov ako na nohách, čo po dvoch dňoch turistiky v mokrých topánkach nebolo divu. Po pol hodine som opäť vstal a prešiel som kúsok ponad pevnosť, než som opäť začal klesať.

Pri zjazde som minul cyklovlek, ktorý tlačil cyklistu do hory nožným pedálom. Kráčal som ďalej späť do starého mesta a opäť som sa trochu hojdal popri rieke. Chcel som znova vidieť kostol, ktorý som videl spoza rieky, a tak som sa tam dostal cez starý most. Budovu zdobili fresky a rôzne sochy zo sivého kameňa. So zelenými medenými strechami trochu pripomínal Rokfortskú čarodejnícku školu. Trochu som sa poprechádzal po nákupnej zóne a prešiel som cez malý obchodný dom, v ktorom boli obchody postavené v klasickom škandinávskom štýle. Keďže sa mi vybíjal telefón, sadol som si do malého rýchleho občerstvenia, kde som si dal relatívne lacno malý sendvič a teraz píšem.