Odchod z Las Vegas

V pondelok 1. októbra rozlúčili sme sa s Vegas. Naša trasa nás viedla cez „údolie smrti“ cez Lone Pine do Bishopu, na východnom okraji Yosemitského národného parku.

Začali sme s obligátnym meškaním 45 minút. Ani jeden z nás nevie prečo, ale vždy to funguje. Z 8:45 sa stane 8:45, z pol deviatej štvrť na desať. To rozhodne treba zastaviť. Najmä preto, že deň sa nepredĺži, ak si chcete dať kávu zo „Zlatého M“ krátko po začiatku a pred vami je hromadná objednávka mesiaca. Bolo to len prvé, ale myslím, že to nikto neprekoná...

„V dobrej nálade“ sme sa vybrali na svah. Išli sme juhovýchodne cez „Šošony“ do národného parku. Na tejto trase cez „Jubilejný priesmyk“ budete míňať dve atrakcie súčasne. Priesmyk je atrakciou sám o sebe. Naozaj veľmi zaujímavá trasa a naozaj odporúčame.

Teplomer v aute stále stúpal a na našej prvej zastávke dosiahol 41 stupňov. „Badwater“ nás privítala krátko pred 12-tou plnou silou horúceho suchého vzduchu. Dorazili sme na najnižší bod v Severnej Amerike. Púšť piesku a vysušenej soľnej kôry leží 85,5 m pod hladinou mora. O bývalom jazierku a pár dažďoch svedčí malá mláka. Voda je nepitná kvôli obsahu soli. Našťastie sme mali v aute okolo 10 litrov vody a bohato sme to využili. Čo nás vždy prekvapí je, že na cestách málokedy stretneme iných cestovateľov. Ak však prídete k takémuto lákadlu, sú tam davy, takže priestranných parkovacích miest ubúda. Mnohí návštevníci sa dostali do stredu tejto neúrodnej oblasti na túru (odhadom najmenej 2 km). Po 100 metroch sme usúdili, že dnes nie je práve najlepšie turistické počasie a spolu s párom z Aschaffenburgu odbočili na parkovisko. Boli to naozaj milí, zábavní spoločníci a naše cesty by sa v ten deň mali skrížiť častejšie. Cesta pokračovala a my sme si dali malú zachádzku. Neďaleko za „Badwater“ sme odbočili doprava do hôr, mimo hlavnej cesty, ale stále pekne spevnené. O "Artist's Drive" sme doteraz len čítali a nevedeli sme si na ňom predstaviť nič zvláštne. O to väčší bol náš úžas z toho, čo sme videli na cca 15 km dlhej slučke skalami a roklinami. Rôzne skalné útvary s farebným prevedením, ktoré ponúkali celú farebnú paletu. Vysoko odporúčané!

Po tomto skvelom výkone sme pokračovali na „Zabriskie Point“. Čakala nás tu veľmi bizarná skalnatá krajina, ktorá vznikla eróziou. V tejto oblasti okolo "Furnace Creek" sa v minulosti ťažil bórax a toto pohorie alebo skalný útvar bol pomenovaný po pánovi Zabriskiem, jednom z generálnych riaditeľov.

Po množstve fotiek sme pokračovali smerom na západ. Spravili sme si krátku zastávku pri „Mesquite Sand Dunes“, kde máte pocit, akoby ste boli naozaj uprostred Sahary alebo na obrovskej pláži. Na rovine, medzi horami, sa piesok, ktorý bol odstránený, zhromažďuje a vytvára obrovské duny bez toho, aby bola potrebná podpora ľudskej ruky. Skutočné šialenstvo, povedali aj Aschaffenburgerovci. Krátko pred odchodom z údolia bolo stavenisko, ktoré nás stálo ďalších 30 minút drahocenného času. Okrem toho a ako dôsledok vysokej spotreby vody bola zastávka pri „Otco Crowley Overlook“. Tu však s malou leteckou show amerického letectva, ktoré prebíjalo svoje stíhačky F-18 cez úzke rokliny. S oddelením „Aschaffenburg“ sme sa tu stretli už 3. a zatiaľ poslednýkrát. Znova sme kecali a teraz bolo 17:00. V skutočnosti sme už vtedy takmer chceli byť v Bishope.

A tak som mohol odložiť svoje tajné želanie urobiť si odbočku do „Alabama Hills“ pri malom mestečku „Lone Pine“. V minulosti sa v "Lone Pine" na úpätí Mt. Whitney natáčalo množstvo westernov. Napríklad niektoré scény z "Django" sa odohrávajú v "Alabama Hills". Takže táto návšteva bude musieť počkať do ďalšej.

Rýchlo sme išli do Bishopu, vždy v tieni horskej steny pozdĺž východného úbočia Sierra Nevada. Svetlo západu slnka dopadalo na skalné steny a bolo ťažké sústrediť sa na cestu. Naozaj skvelé, čo dokáže príroda vykúzliť zo svetla a kameňa. Keď sme dorazili do motela Townhouse v Bishope, bola už tma. Na jednu noc nám bolo dovolené obsadiť naozaj peknú izbu. Vybavený všetkým, po čom vaše srdce túži, tu môžete zostať týždeň alebo dlhšie. Bazén bol samozrejme stále okúpaný, ale voda bola chladnejšia ako horský potok pri Sedone, takže plavecké kilometre boli obmedzené. To bolo ideálne na otužovanie, veď na druhý deň sme išli do Yosemitského národného parku.