Neviem si vybaviť nadpis

Ďalší deň, ktorý sa blíži ku koncu. Čas tu jednoducho letí.

Dnes ráno som si išiel po SIM kartu do mobilu a tiež som si urobil malú prehliadku Seminyaku. Tu sú obchody so suvenírmi zoradené vedľa seba. Samozrejme, že by som si tu mohol kúpiť všetko, ale zatiaľ sa držím späť, pretože som ešte len na začiatku cesty.

Tak som si kúpil SIM kartu od Andyho a prvýkrát som konal veľmi opatrne. Dostal som to za 12 eur namiesto 15 eur. Asi je to ešte dosť drahé, ale musím ešte cvičiť. Andy ma vzal za Aussie, rovnako ako ľudia pred ním. Tiež neviem, prečo je to tak. Môj prízvuk znie zrejme austrálsky. Keď som mu potom povedal, že som z Nemecka, okamžite so mnou začal diskutovať o futbale. Spýtal sa ma, či poznám Maria Götzeho a Thomasa Müllera. Po našom malom futbalovom pokeci s odborníkmi mi všetko odomkol tak, že som už len musel vložiť SIM kartu do telefónu. Všetko fungovalo úžasne. Ak chcete moje indonézske číslo, dajte mi vedieť :)

Potom som sa prechádzal ulicami a doprial som si smoothie. Uhorka, jablko a zázvor zvláštna kombinácia, ale veľmi chutná :)

Náhodou som tiež intenzívne hľadal pohľadnice, no proste nič nenachádzam. Nečuduj sa, že som ti sľúbil lístok a žiaden neprišiel. Ale robím maximum :)

Dnes poobede som sa opäť vybral na pláž, aby som sa trochu čvachtal. Surfer Boy zo včerajšieho večera so mnou hovoril priamo. Spoznať sa tu nie je také ťažké. Sadol si ku mne a povedal mi všeličo. No keď som mu povedala, že budem radšej sama, zaželal mi pekný deň a odišiel. Dotieravý, ale priateľský.

Dnes večer som opäť sledoval západ slnka, tentoraz v spoločnosti Mareike. Spoznali sme sa na Facebooku a ona sem tiež cestuje sama. Je to celkom znesiteľné s chladným BinTangom a nejakými hranolkami a jarnými rolkami. Samozrejme aj so živou hudbou, čo je podľa mňa osobne celkom úžasné.

Asi zajtra pôjdem pešo do Kuty, lebo je tam predajňa H&M. Pozrime sa, či práve teraz majú vo svojom sortimente zimné bundy ;)

Nicky