14.04.2023 Projekt starostlivosti o deti

Staršie deti išli dnes do aquaparku, tak sme zostali s mladším a išli sme opäť na ihrisko.

Keďže deti boli menšie, robotníci ich vyzdvihli autom a vysadili hneď vedľa ihriska. Čo chvíľu trvalo, kým sa tam dostali všetky deti.

Počasie bolo dnes super pekné a bolo to prvýkrát, čo som tu bol, že som si želal, aby som si na tento deň obliekol šortky.

Prepínal som medzi mnohými rôznymi šmýkačkami a lezeckými vežami po parku. Vždy sa našlo dieťa, ktoré potrebovalo pomoc, aby sa niekam postavilo, nejako sa zaseklo alebo mi chcelo niečo ukázať.

Potom som urobila chybu, že som išla na hojdačky a dala deťom strkanie. Zrazu tam boli ďalšie 2 deti, ktoré sa chceli dostať na hojdačku a nechať sa tlačiť. A ešte 2 a ešte 2... Takže to bol zvyšok mojej skúsenosti s ihriskom.

Len som začal dávať deťom tlak, len čo sedeli na hojdačke. Aj keď zrazu vedľa hojdačky stála táto žena. Len tam stála a nič poriadne nepovedala ani neurobila.

Až keď chlapec, ktorého som tlačila, povedal: "Pozri, ako vysoko som, mami!" Že som si uvedomil, že to dieťa v skutočnosti nebolo súčasťou detského klubu, ale len obyčajné dieťa, ktoré tu bolo so svojou matkou a malou sestrou.

Bolo to trochu nepríjemné, pretože som nevedel, či mám teraz prestať alebo pokračovať. A keďže mala slnečné okuliare, nevedel som, či na mňa nahnevane hľadí alebo nie.

Po chvíli sa jeho malá sestra chcela otočiť, tak chlapec vystúpil a matka začala sestru tlačiť. A malá sestra stále hovorila: "Potlač ma vyššie, mami! Chcem byť tak vysoko ako môj brat! Tlač ma, ako keby tlačil on!"

A matka len povedala: "Nie, to je príliš vysoké a príliš nebezpečné, to neurobíme."

Takže teraz viem, že rozhodne nesúhlasila s mojím štýlom tlačenia.

Po práci sa nám začal víkend, tak sme si to oddýchli. Kajan druhý dobrovoľník z klubu odchádza tento víkend a chcel ísť večer do krčmy.

Chvíľu sme sa rozprávali, ale nezostali sme dlho. Zajtra si dáme ďalší neskorý brunch a väčšinou uvidíme, či chce kajan v posledný deň urobiť niečo špeciálne.